MARIÁN PREKOP MAJSTER ŠPORTU
Pána Mariána netreba veľmi predstavovať. Je legendou vo svete kulturistiky o čom svedčí aj jeho titul MAJSTER ŠPORTU z roku 1989. Okrem iných ocenení je dvojnásobným majstrom Česko-Slovenska a na ME v Oslo v r. 1989 obsadil 2. miesto.
O to viac si vážim, že sa na mňa obrátil s jeho problémom ramena. Išlo o utrhnutie úponov šliach rot. manžety. Následná operácia spôsobila dlhodobé znehybnenie ruky. Hybnosť a rozsah pohybu bola veľmi obmedzená.
Pánovi Mariánovi robili problém bežné úkony ako otvoriť dvere, pretože nezdvihol ruku na kľučku, šoférovanie a obliekanie dalo taktiež zabrať. Z dôvodu veku a škály opotrebovania ramena, bol môj hlavný cieľ zvýšiť kvalitu života a to tým, aby tieto základne pohyby dokázal bez problémov zvládnuť.
Neviem opísať radosť s akou som sa po pol roku pozeral na to, ako hádže loptu na basketbalový kôš a iné činnosti zvláda takmer bez problémov.
Naša spolupráca obsahovala postup, ktorý bol pre silového atléta kulturistiky nezvyčajný a možno miestami nudný, ale p. Marián sa na každý cvik maximálne sústredil. Bolo vidieť, že sa v cvičení pohybuje celý život, pretože po pár opakovaniach hneď pochopil podstatu a význam každého cviku. Nemal problém odsledovať a zopakovať dané pohyby a nastavenia perfektne. A aj to je výsledkom našej spolupráce.
Pán Marián napísal o našom stretnutí článok do Púchovských novín, čo si nesmierne vážim a ďakujem. Link na článok prikladám nižšie.
Od úplného začiatku až do konca. Všetko, čo p. Prekop napísal je pravda. Bola som toho celého tichým pozorovateľom.
Poctivo sa na hodiny s ním pripravoval, študoval rôzne články a knižky nie len o svalstve, pozeral rôzne cvičenia a vždy sa tešil na hodiny s Mariánom. Tešil sa, lebo videl progres, ktorý spolu dosahovali, lebo sa mohol vďaka nemu naučiť opäť niečo nové, dovzdelať sa. Pri tejto spolupráci ho napĺňala hlavne vďačnosť, že má príležitosť pomôcť tak významnému človeku mať lepší a kvalitnejší život.
Mala som z neho radosť, keď mi hovoril aký je rád, že Marián už konečne môže zdvihnúť ruku nad hlavu (v začiatkoch to nebolo možné). Pre niekoho bežný, bezproblémový úkon, pre niekoho bolesť a utrpenie.
Je ťažké sa vzdať niečoho, čo robíš každý deň, miluješ to a zrazu s tým musíš prestať kvôli zraneniu.
Na začiatku, pomedzi manuálnymi opravami ramena, Marián nepočúvol Riša, cvičil s váhami, ale priznal sa k tomu a pochopil, že vo svojom zabehnutom štýle života bude musieť na chvíľu poľaviť. P. Prekop počas ďalšej spolupráce už pozorne počúval, učil sa s Rišom, hltal informácie a snažil sa ich zapracovať do svojej každodennej rutiny a tréningov. Podarilo sa. Vďaka trpezlivosti a svedomitej práci oboch, teraz môže fungovať lepšie a viesť plnohodnotnejší život.
Táto spolupráca bola významným posunom vpred ako u Riša, tak u p. Prekopa.
Rob to, čo miluješ, ani nevieš ako a kedy možno inšpiruješ ďalších ľudí k tomu, aby boli lepšími verziami seba samých. Prípadne im v tom dokonca môžeš pomôcť.